Rovno na obsah Rovno na menu
Menu
Obec Hrochoť
ObecHrochoť

Živobytie v minulosti

Spracovanie dreva

Dostatok dreva v okolitých lesoch dával možnosť zárobku nielen drevorubačom, ale aj ostatným obyvateľom dediny. V práci s drevom sa vyznal každý. Bežnú údržbu dreveného náradia vedel urobiť každý muž­ský člen rodiny. Chlapi, ktorí nechodili do „furmanky" sa zaoberali výrobou dreveného náradia. Vyrábali hrable, koše - veľké na seno, menšie „na krumple", „fiľfasy" z vŕbového prútia a iné potrebné veci pre prácu na poli a v domácnosti. Koše vyrábali z du­bových páraníc tak, že zaparili „dubca" nad žeravým uhlím alebo v chlebovej peci, sekerou ho od konca rozpárali na štvrťky, „napárali páranice", širšie tvorili dno košíka. Výro­bou košov sa zaoberali Ján Kováč-Ťurčan a Juraj Belica. Tesármi, ktorých tu volali „crmománi" boli napr. Ondrej Ostrolucký-Chreňo, Ján Selecký a Martin Selecký-Skriniarovci, Martin Sláva-Červenovie, Ondrej a jeho synovia Ondrej a Martin Ostroluckí-Dorotovci. „Crmománi" majstrovsky ovládali prácu s drevom. Vedeli ručne otesať kmene stromov a postaviť z nich nielen krov, ale aj budovy - obytné aj hospodárske. Zruby z otesaných kmeňov vypĺňali vymiesenou hlinou. Čo šikovnejší ovládali aj debnárske roboty. Vedeli vyrobiť a opraviť „šafle, kúpy, benky". Majstrovstvom bola výroba všetkých typov vozov, krosien, kolovratov. Známym výrobcom drevených kolies na vozy bol Juraj Mazúch-Varecha. Na pokryv striech vyrábali „šingle" zo surového jedľového alebo smrekového dreva. Toto si najskôr napílili na polmetrovú dĺžku, pokálali z vonkajšej strany do stredu na hrúbku šindľa a v oberučnom stolci oberučným nožom najskôr opracovali jeho strany a potom „šingliarskym struhom" vypáhovali drážku.

Foto
V 18. a 19. storočí bolo v dedine veľa uhliarov. Títo sa zaoberali pálením dreveného uhlia v mílieroch. Míliere nazývali „štiete". Popílené a poštiepané tvrdé drevo ukladali do hŕb - „štietí", ktoré omazali vzduchotesne hlinou a potom ju zapálili. Štiete nechávali tlieť až dva týždne. Miesta na pálenie dreveného uhlia sa nachádzali Na Dubovom diele, v Medvedienci, pod Kochu-ľou, v Ploštinách, na Kurienci. Drevené uhlie vozili „furmani" do Banskej Bystrice, Ponickej Huty a do Podbrezovej. Na dopravu dreveného uhlia pre huty a bukového dreva na výdrevu baní bola vybudovaná cesta s tvrdým podkladom, ktorá aj dodnes existuje a je známa ako Burkovaná cesta. Vedie od Dudáša popod Brúsenský grúň smerom na Tri Vody pri Osrblianke v povodí Hrona a je dlhá 12 kilometrov.

Smrekové a jedľové drevo pílili na píle, Do roku 1892 bola píla pod Hámrom, až potom ju premiestnili k mlynu. Píla bola na vodný pohon. Voda z Hučavy tečúca prívodným kanálom poháňala vodné koleso, na ktoré bol napojený gátor s jedným pílovým listom. Rezalo sa najmä na jar, keď bolo dostatok vody. Na ten istý vodný kanál bol napojený aj mlyn, ak ho nemohli využívať súčasne, riešením bolo pílenie cez deň a mletie obilia v noci.

V roku 1957 prešla píla pod správu JRD a bola adaptovaná na elektrický pohon.

foto
Lesná železnica

Keďže sa Hučava nedala využiť k plaveniu dreva, iba v malej miere bolo možné využívať rozsiahle lesy Hrochotskej doliny a len malá časť ťažby sa spracúvala na rezivo na píle. Výhodná perspektíva pre využitie lesov tejto oblasti nastala vybudovaním železnice Hatvan-Zvolen-Vrútky, ktorá pretínala územie vígľašského panstva. Za účelom zníženia dovtedajších vysokých dopravných nákladov dal v roku 1904 Frídes Füherceg za 1 milión korún vybudovať lesnú železnicu na parný pohon. Spájala Hrochotskú dolinu s Očovou a Vígľašom. Bola dlhá 22,7 km. 

Foto
Lesná železnica bola dobudovamá pod odborným vedením Ing. Plánku v roku 1907. Dopravovala všetky sortimenty dreva z celej dĺžky Hrochotskej doliny až na sklad dreva vo Vígľaši. Od tohto obdobia sa začala intenzívnejšia ťažba v lesoch Hrochotskej doliny. Poskytla viac zárobkových možností pre Hrochoťanov, najmä v zimných mesiacoch, keď nebolo veľa prác na poli. V roku 1972 bola začatá výstavba cesty Hrochotskou dolinou, ktorá nahradila pôvodnú neudržiavanú cestu využívanú dovtedy len záprahmi. V roku 1974 však bola ukončená prevádzka lesnej železničky, vraj z ekonomických dôvodov.

mašinka
Ťažba nerastných surovín

Rozvoj baníctva v okolí Banskej Bystrice zasiahol aj obec Hrochoť. V roku 1595 sa za nedlhú dobu pokúšali banskobystrickí podnikatelia Wolf a Albert o ťažbu zlata pod Zlatým kútom. Na Poloni a  Za baňou sa ťažila železná ruda, ktorú dovážali na spracovanie do vysokej pece na spracovanie železa v Ponickej Hute. V Jeleních Bokoch ťažili vápenec a pálili vápno. Tu dodnes existuje lom a zvyšok kamenných múrov vápennej pece.

Pôdohospodárstvo v súčasnosti

V súčasnej dobe mnohí obyvatelia Hrochote, ktorých predkovia boli bytostne spätí s pôdou, sa od pôdy neodpútali. Mnohí využívajú pracovné príležitosti v rôznych profesiách v miestnom poľnohospodárskom družstve alebo v pestovnej a ťažbovej činnosti Stredoslovenských lesov, na Lesnej správe v Kyslinkách. Takmer každá rodina pestuje zemiaky. Každá rodina má záhradu pri rodinnom dome a pestuje zeleninu a ovocie na vlastné zásobenie a kvety pre krásu a potešenie. Využívajú pritom skúsenosti a postupy svojich predkov spojené s využitím v súčasnosti dostupnej mechanizácie a využitím súčasných poznatkov vedy. Aj keď sú obmedzovaní klimatickými podmienkami, nezaoberajú sa len tradičnou štruktúrou rastlinnej a živočíšnej produkcie, ale pestujú aj netradičné druhy a kultivary zeleniny, kvetov a ovocia.

Poľnohospodárske družstvo - družstvo podielnikov

Poľnohospodárske družstvo hospodári na 1560 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho je 220 ha ornej pôdy, 475 ha lúk a 865 ha pasienkov. Pôdny fond sa rozprestiera v nadmorskej výške od 400 do 800 m. Pôda je prevažne skeletovitá a značne svahovitá. Väčšina poľnohospodárskej pôdy je vo svahu nad 12°, hlavne trvalé trávne porasty. Klimaticky patrí do mierne teplého a mierne vlhkého regiónu so zrážkami od 650 do 800 mm s priemernou ročnou teplotou 5-6° C.

Podhorský charakter a členitý terén s rozsiahlymi lúkami a pasienkami určil tomuto družstvu orientáciu na chov dobytka a oviec so špecializáciou na výrobu mlieka, odchov jalovíc a výkrm hovädzieho dobytka. V chove hovädzieho dobytka sa družstvo orientuje na produkciu kvalitného ekologicky čistého mlieka, ktorá je podmienená ekologicky čistým prostredím, akým je chotár obce, ktorého časť sa nachádza v CHKO Poľana, kde používanie hnojív a chemikálií sa buď priamo zakazuje, alebo vylučuje. Časť lúk a pasienkov sa extenzívne využíva na chov oviec a jalovíc. Vyprodukované kravské mlieko sa dodáva na ďalšie spracovanie do Zvolenskej mliekarne, ovčí syr družstvo dodáva do bryndziarne v Zvolenskej Slatine. Pre stavy hospodárskych zvierat sa družstvo snaží dopestovať dostatočne potrebné množstvo objemových krmovín.

Na ornej pôde družstvo z obilovín pestuje ozimnú pšenicu, raž a jačmeň, z ostatných kukuricu na siláž a zemiaky na konzum. V porovnaní s ostatnými družstvami dosahuje priaznivo porovnateľné výnosové výsledky. Dopestované obilie družstvo spotrebuje vo forme kŕmnych zmesí pre dobytok, ovce a ošípané, časť ako naturálie pre členov družstva.

Lesy

Katastrálne územie Hrochote spadá do lesného hospodárskeho celku Kyslinky, ktorý hospodársky zabezpečujú Stredoslovenské lesy, štátny podnik, Banská Bystrica, Odštepný lesný závod Kriváň, Lesná správa Kyslinky. Zaoberajú sa ich obnovou, výchovou, ochranou a ťažbou dreva. Lesy tohto územia poskytujú produkciu drevnej hmoty pre drevospracujúci priemysel. Dôležitou úlohou je aj vodohospodárska funkcia. Nachádzajú sa tu zdroje pitnej vody, ktoré zásobujú Hrochoť a okolité obce. Zachytávaním vodných zrážok regulujú vodný režim potrebný pre lesy, poľnohospodárske pozemky a okolitú krajinu. Nemenej dôležitou funkciou je možnosť oddychu a relaxácie. Lesy skrášľujú život človeka a vytvárajú nenahraditeľné prostredie. Poskytujú možnosť zberu lesných plodov. Prírodné podmienky a dostatok zveri sú vhodné na výkon poľovného práva. Ďalšou dôležitou úlohou lesov je zabezpečenie ochrany pôdy v tunajšom čle­nitom teréne proti erózii.

Hospodárske pomery v lesoch

Na území sa nachádzajú v prevažnej miere lesy hospodárske, ktoré sú určené hlavne na trvalú produkciu drevnej hmoty. Menej je lesov ochranných, nachádzajúcich sa na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach, ako sú sutiny, strže, hrebene, stráne so súvislé vystupujúcou materskou horninou, alebo lesy potrebné na zabezpečenie ochrany pôdy. V menšej miere sa na území nachádzajú lesy osobitného určenia, v ktorých odlišný spôsob hospodárenia vyžadujú iné dôležité potreby spoločnosti.

Poľovníctvo

Rozsiahle lesné komplexy a členitý terén sú dobrými podmienkami pre život lesnej zveri. Dostatok potravy nachádza zver nielen v lese, ale aj na poľnohospodárskych pozemkoch - poliach, lúkách a pastvách bohato pomstených rôznymi krovinami. O ochranu a selektívnu reguláciu stavu zveri na únosnú mieru sa starajú pracovníci LS Kyslinky a poľovníci organizovaní v Poľovnom združení Chochuľa.

Obec

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Úradné hodiny

PONDELOK
08:00 - 12:00    13:00 - 15:00
UTOROK
08:00 - 12:00    13:00 - 15:00
STREDA
07:00 - 12:00    13:00 - 16:00
ŠTVRTOK
08:00 - 12:00    13:00 - 15:00
PIATOK
08:00 - 12:00    13:00 - 13:30

Kalendár

Počasie

dnes, streda 29. 5. 2024
mierny dážď 24 °C 11 °C
mierny dážď, slabý severný vietor
vietorS, 2.43m/s
tlak1013hPa
vlhkosť55%
zrážky5.8mm

Exporty do RSS

RSS 0.91 RSS 1.0 RSS 2.0 Atom 1.0

Virtuálny cintorín

Virtuálny cintorín

Smútočné oznamy

Parte

Naždy nás opustili

 

 

 

 

Kroniky obce

Kronika

E-služby DCOM

E-sluzby

Mohlo by Vás zaujímať


hore