Poloha a prírodné pomery

Poloha obce Hrochoť

Obec Hrochoť sa nachádza v strednej časti Slovenska v severnej oblasti Podpoľania, dvadsať km východne od Banskej Bystrice a 22 km severovýchodne od Zvolena. Patrí do Mikroregiónu Severné Podpoľanie. Stred obce leží v nadmorskej výške  636 m n.m. Hustota obyvateľov je 42 obyvateľov na km2. Celková rozloha katastrálneho územia obce Hrochoť je 3475 ha. Najvyšším bodom územia je Bukovina (1294 m), najnižší bod približne 490 m, sa nachádza na západnom okraji Hrochotskej doliny.

Prírodné pomery

Chotár obce Hrochoť s rozlohou 3475 ha patrí v porovnaní so susednými medzi stredne veľký. Tvar hrochotského chotára je pretiahnutý približne v smere západ-východ, kopírujúc tok Hučavy, ktorá tvorí jeho prirodzenú južnú hranicu proti chotáru Ocovej, s ktorou Hrochoť hraničí na najdlhšom úseku. Taký dlhý je aj celý hrochotský chotár od najvýchodnejšieho bodu, ktorým je Bruseňský grúň (1271 m) približne po kótu Andrášová (570 m) na západe. Chotár je najužší - široký len asi 1 km -približne v svojom strede, na východe a západe sa rozširuje o 1-2 km. Najvyšším bodom chotára je Bukovina (1294 m), najnižší bod, ca 490 m, sa nachádza na západnom okraji. Dolina Hučavy, Hrochotská dolina, tvorí nápadnú zníženínu, ktorá sa v chotári tiahne od hájenky Polianka (820 m) po miesta ohybu toku riečky na juh, asi 2 km od hrochotského mlyna, kde sa nachádza najnižšie položené miesto chotára.
 Hučava teda tvorí prirodzenú južnú hranicu chotára, skoro od jej prameňov až po nápadný ohyb riečky na juh. V ďalšej časti je hranica chotára vyložene umelá. Pokračuje oblúkom ďalej na západ ku kóte Andrášová (570 m), odtiaľ smerom na sever po západnom okraji Chochuľky, sledujúc vrstevnicu cca 590 m a prechádza cez hradskú asi 2 km za dedinou smerom na severovýchod pod vrchol Medvedienca (620 m). Z Medvedienca pokračuje hranica do údolia Zolnice, do miesta, kde sa táto spája so svojím ľavostranným prítokom, Hrochotským potokom. Po pravej strane Zolnice pokračuje opäť viac menej prirodzená hranica ďalej až k jej prameňu a ďalej cez Kosmín smerom na Žiar (1100 m), Bukovinu (1294) a ďalej na severovýchodo-východ k Hájnemu grúňu (1208 m). Tu sa hranica láme v pravom uhle na juhovýchodo-východ ku kóte 1103 m a odtiaľ smerom na Brusenský grúň. Z mierneho sedla neďaleko vrcholu zostupuje hranica po spádnici do údolia Hučavy.
Približne stredom chotára, stoja vrcholy, počínajúc Medvediencom (685 m) na západe a ďalej na východ Hrochoť (803 m), Kruhy (893 m), Kurienec (1009 m), Grúň (1026 m) a Brusenský grúň. Na západ od Hrochote Chochuľka (752 m) a na východnom okraji Turkov vrch (710 m).
Chotár obce Hrochoť je súčasťou územia s mnohými zaujímavými prírodnými úkazmi, ktorých obdobu by sme ťažko hľadali nielen na Slovensku, ale možno aj v európskom meradle. Z pohľadu týchto poznatkov je Poľana naše najvyššie mladé sopečné pohorie s najvyšším vrcholom Zadnou Poľanou (1458 m). Spolu so su-
sedným Javorím a niekoľkými ďalšími našimi pohoriami patrí k Slovenskému stredohoriu.

E. Bihari: Pohľad od Poľany na hrochotský chotár

Geologická stavba

Na geologickej stavbe územia Poľany sa zúčastňujú horniny kryštalinika, neovulka-nitov, sedimentárneho pliocénu a kvartéru. Kryštalinikum zastupujú granodiority a metamorfity, sedimenty pliocénu, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v okrajovej časti Slatinskej kotliny, sú celkom prekryté kvartérnymi útvarmi. Hlavnou zložkou geologickej stavby Poľany sú neovulkanity.

V okolí Kysliniek sa nachádzajú oblé kopce ako Obecný kopec (990 m), Obecná hora (944 m), vrchol Kurienčoka (828 m) i Míčovej (839 m), ktoré predstavujú extru-zívne ryolitové a ryodacitové dómy. Severné svahy stratovulkánu Poľany sú budované len z pyroklástického materiálu. Od Hrochote na sever v nadmorskej výške asi okolo 630 m sú odkryté v 20 m hlbokom úvoze ryolitové tufity. Ide o vrstvy sypkého sopečného materiálu, ktorý sa usadzoval vo vode počas ryolitových erupcií. Na južných svahoch Hrochotskej doliny, pod Žiarom, upútajú 25 m vysoké Havranie skaly, ktoré sú budované andezitovými tufobrekciami. Sú významným krajinnotvorným elementom, podobne ako nápadnejšie chránené krajinné výtvory Jánošíkova skala, zvaná tiež Abčiná, alebo Bátovský bludný balvan.S názvom Abčiná - vyše 50 m vysoký útvar, ktorý predstavuje extruzívny typ sopečných výmetov. Je to vlastne zvyšok lávy, ktorá prúdila po podložnom kryštaliniku, mierne sklonenom na juh a juhozápad.Bralo je budované andezitovým aglomerátom, v ktorom sa nachádzajú bloky s priemerom viac ako 3m, čo poukazuje na veľmi búrlivú sopečnú činnosť, ktorá dala vznik tomuto útvaru. Skalná stena má negatívny previs, ktorý vznikol zlomom. Vrcholovú časť Jánošíkovej skaly buduje andezitová brekcia. Dutina v strede steny vznikla opadávaním blokov andezitu v miestach, kde sa križujú pukliny v andezitovej brekcii a vyvorila sa tak akási nepravá jaskyňa. Bátovský balvan je andezitový aglomerát, ktorý sa uvoľnil a zvalil z pravostranného horského svahu do doliny Hučavy dlho po sopečnej činnosti, možno až v dobe historickej. Skala je vysoká necelých 14 m a v najširšej časti má priemer 8 m. Na spodku je v nej uzavretá veľká „bomba „andezitu slzovitého tvaru.

Kvetena

Kvetena chotára je súčasťou flóry Poľany, ako to vyplýva aj z vyššie uvedených charakteristík abiotického prostredia. Vo fytogeografickom členení Slovenska sa Poľana uvádza ako jeden zo šiestich podokresov. Na území s pomerne veľkým rozpätím nadmorských výšok sa vyskytujú všetky vegetačné lesné stupne, aj keď niektoré, napr. dubový, len viac menej fragmentárne. Charakteristickým znakom územia je prelínanie horských prvkov s elementárni nižších polôh.

Živočíšstvo

Podstatne bohatšia živočíšna ríša je - až na výnimky veľkých druhov vtákov a cicavcov - menej nápadná ako rastlinstvo. Akčný rádius mnohých z nich je podstatne väčší ako je územie jedného chotára, preto tu spomenieme niektoré nápadnejšie živočíchy charakteristické pre Poľanu ako celok.  Známa je najmä tunajšia populácia jelenej zveri (Cervus elaphus). Z veľkých cicavcov tu ďalej žije medveď (Ursus arctos), rys (Lynx lynx), diviak (Sus scrofa), srnec (Capreolus capreolus), sporadicky aj vlk (Canis lupus), ďalej líška obyčajná (Vuípes vulpes), vzácna je mačka divá (Felis silvestris), častejšia je kuna lesná (Martes martes) a kuna skalná (Martes foina), občas vidieť jazveca (Lepes lepes), častý je krt európsky (Talpa euro-paea) alebo aj jež obyčajný (Erinaceus europaeus) a niektoré iné. Pomerne vzácne sa vyskytuje kriticky ohrozená vydra riečna (Lutra lutra). Zistila sa pomerne pestrá paleta drobných cicavcov a ich ektoparazitov. Zaujímavý je výskyt piskora horského (Sorex alpinus), hraboša mokrad'ného (Arvicola terrestris), myšovky horskej (Sicista betulina) a iných z celkového počtu takmer 40 tu sa vyskytujúcich druhov cicavcov.Z vtákov sa zatiaľ v oblasti Poľany zistilo 144 druhov, z toho 121 hniezdiacich. Veľkú pozornosť a zároveň ochranu si zasluhuje hlucháň (Tetrao urogallus), orol krikľavý (Aquila pomarina) a orol skalný (Aquila chrysaetos), sokol sťahovavý (Fako pereg rina), výr skalný (Bubo bubo) alebo krkavec (Corvus corax).  Na lúkách a pasienkoch s rozptýlenými drevinami a hromadami skál hniezdia napr. chrapkáč poľný (Crex crex), prepelica poľná (Coturnix coturnix), skaliarik sivý (Oenanthe oenanthe) a iné. Plazy sú na Poľane zastúpené 9 druhmi, z obojživeľníkov sa len v Biosférickej  rezerváčii uvádza 11 druhov. Z bohatej skupiny rýb spomenieme aspoň pstruha potočného (Salmo trutta morpha fario), ktorým sú zarybnené bystriny a horské vodné toky. Z bezstavovcov predstavuje najbohatšiu skupinu hmyz. Na lúkách sú časté z rovnokrídlovcov rôzne druhy koníkov (Chórtippus sp.), kobylka hrýzavá (Decticus verrucivorus), či plochuľa svrčivá (Teitignnia cantans). Z bohato zastúpených chrobákov spomenieme obyvateľov horských pralesovitých útvarov ako napr. niekoľko druhov bystrušiek (Crabus sp.), krasoň (Eurythyrea austriaca), plocháč (Cucujus haematodes), fúzač alpský (Rosalia alpina), bystruška (Carabus arcensis) a iné.