Izák Abrahamides-Hrochotský

Rodák z Hrochote, narodil sa roku 1557 v rodine neskoršieho zvolenského kapitána, zemana Abraháma Hrochotského (Hrochotius). Jeho matka tiež pochádzala zo zemianskej rodiny Čurhaiovcov. Školské roky strávil vo Zvolene, Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici, Bardejove a Mošovciach. Mal šťastie na výborných pedagógov (Tomáš Fábry, Juraj Radašín, Leonhard Stockel a najmä vynikajúci orientalista Mikuláš Kolacinus). Dva roky študoval na pražskej univerzite, kde dosiahol titul magistra filozofie. Nasledoval rok na univerzite v Lipsku (1580), ale kvôli úmrtiu otca štúdium nedokončil. Štyri roky sa živil ako vychovávateľ vo viedenských zámožných rodinách i na dvore cisára Rudolfa. Na Slovensko sa vrátil ako rektor ev. školy vo Zvolene, no po troch rokoch (1590) prešiel za notára do Kremnice. Počas šiestich rokov pôsobenia v uvedenej funkcii vykonal mnoho záslužného vo veci banských miest i ako vyslanec na cisárskom dvore. V Kremnici sa i oženil. Keď sa roku 1595 vo Zvolene uvoľnil post evanjelického kňaza, povolali si domáci činitelia Izáka Ambrahamidesa späť do svojho mesta, pretože mal povesť vynikajúceho odborníka v bohosloveckých i svetských vedách. Na kňazskú službu ho 27. augusta 1595 vysvätil wittemberský superintendent. Vo zvolenskom ev. a. v. zbore vykonával cenné služby, zaslúžil sa napríklad aj o obnovu zvolenského kostola. Roku 1607 sa stal prepoštom v Bojniciach. Na žilinskej synode roku 1610 bol zvolený za jedného z troch prvých slovenských superintendentov, a to pre nitriansku, prešporskú a tekovskú stolicu. Vo svojom vysokom postavení požíval úctu a vážnosť, spolu s Eliášom Lánim a Samuelom Melíkom vydal roku 1612 v Bardejove Lutherov Katechizmus. Jeho zástoj v spoločenskom živote potvrdzuje fakt, že 19 februára 1617 pochovával samotného uhorského palatína Juraja Thurzu, latinský text jeho pohrebnej kázne vyšiel tlačou v Levoči roku 1617. Izák Abrahamides preukázal slovenskej evanjelickej cirkvi neoceniteľné služby -bol spoluorganizátorom základov slovenskej evanjelickej cirkevnej organizácie, úspešne ju bránil pred útokmi katolíckej cirkevnej hierarchie, usporiadal vzťahy s nemeckými a maďarskými cirkvami, osobne vysvätil 61 kandidátov za kňazov. Jeho kázne v rukopisoch sa uchovali u Jána Kollára. Zomrel 30. augusta 1621 v Bojniciach.