Vývoj obce po oslobodení

Aby bol zaistený riadny chod obce po oslobodení, bola zriadená Národná milícia, ktorá sa starala o udržiavanie všestranného poriadku. Správu obce prevzal Revolučný národný výbor, predsedom ktorého bol aj naďalej Ján Filkor, ktorému sa podarilo ukryť počas nemeckej okupácie a nebol odvlečený do Nemecka. Po prechode frontu zasadal i ľudový súd, aby preveril činnosť bývalých verejných činiteľov, ktorí zaujímali vedúce postavenie v obci v čase Slovenského štátu. Ľudový súd však neuznal za trestuhodného nikoho z Hrochote.

Život v Hrochoti sa dostával do normálnych koľají. Nezasahovali do neho nijaké zvlášť rušivé momenty. Občania pochovali všetkých padlých nemeckých vojakov, pomáhali pri prevoze padlých rumunských vojakov na vojenský cintorín vo Zvolene.

Hoci občania neprestajne pracovali, rok 1945 bol veľmi ťažký. Úroda bola pomerne slabá. Nedostatočne pripravená pôda i veľká suchota zapríčinila neprajný výsledok žatvy. Okrem práce na poli čakala občanov Hrochote aj oprava vojnou poškodených domov.

Vojna ešte dlho nepriaznivo zasahovala do života obyvateľov obce. Najväčšia povoj-nová tragédia postihla Hrochoť v lete 1946.V časti obce zvanej Kopec vybuchla mína a od nej sa zapálil drevený dom. Bolo horúce leto, ľudia boli väčšinou na poli, a tak vzniknutý požiar nemal kto okamžite hasiť. Okrem toho vial silný vietor, ktorý šíril oheň na všetky väčšinou drevené domy. dedine úplne zhorelo 15 obytných domov a mnoho ďalších bolo poškodených v rámci Jednotnej stavebnej akcie si po požiari občania postavili nové domy na kraji dediny. Tak vyrástla v Hrochoti nová štvrť - Obnova.

Iní obyvatelia odchádzajú do českého pohraničia, kde osídľujú opustenú pôdu, z ktorej boli vysťahovaní Nemci. Do pohraničia odišlo 7 rodín.

Katastrofálne sucho v lete 1947 postihlo aj Hrochoť. Pasienky boli spálené, trávy nakosili roľníci veľmi málo, obilie sypalo veľmi skúpo. Nebolo sena, nebolo slamy, občania vyhrabali všetok suchý list z hôr. Používali ho ako stelivo pre dobytok. Slama patrila medzi najlepšie krmivá. Roľníci dobytok húfne predávali, čím veľmi poklesla jeho cena.

V roku 1948 začína sa v Banskej Bystrici stavať nová továreň Smrečina. Táto stavba poskytla zárobkové možnosti aj obyvateľom Hrochote. Hrochoťania začali dochádzať do Banskej Bystrice, pretože od 12. januára 1948 začal premávať na trati Banská Bystrica-Horná Mičiná-Dolná Mičiná-Čerín-Čačín-Poniky-Hrochoť prvý autobusový spoj.

Pri povznesení verejného hospodárskeho a kultúrneho života v obci aktívne vystupovali i ženy. V roku 1949 zakladajú si organizáciu, v roku 1950 aj ich pričinením bola zriadená v Hrochoti materská škola.

Rok 1950 bol bohatý na výstavbu obce. V júni sa začalo so stavbou elektrickej siete a o dva mesiace bola sieť už dokončená. Časť občanov nesúhlasila so zavedením elektriny do obce. Pri presvedčovaní o potrebnosti elektrifikácie progresívnu úlohu zohrala mládež. Presvedčila nerozhodných, brigádnicky kopala jamy od Poník cez Poloň, Žiarec až na Hrochoť, to je v dĺžke asi 7 km. Mládežníkov organizačne viedol Martin Holík.

Dňa 16. septembra 1950 bola obec zapojená na elektrickú sieť. Pri tejto príležitosti bola v dedine veľká slávnosť, na ktorej vystúpila aj miestna folklórna skupina.

V auguste 1950 začalo sa s prestavbou budovy MNV. V tom istom roku skončila sa aj stavba hasičského skladu, ktorý si Hrochoťania postavili v rámci svojpomocnej akcie. 60 % nákladov hradilo MNV zo svojho rozpočtu a 40 % odpracovali občania bez nároku na mzdu. 20. októbra 1950 bola začatá stavba obecnej cesty nákladom 200 000 Kčs. V dedine sa opravili aj štyri mosty. V júli 1950 boli vyvlastnené pozemky na Obnove a občania si svojpomocne upravili futbalové ihrisko. V tom istom roku bola založená aj telovýchovná jednota Sokol, v ktorej najaktívnejším bol futbalový oddiel. V auguste 1950 Rada MNV prerokovala potrebu miestneho rozhlasu. S montovaním vedenia verejného rozhlasu sa začalo v septembri 1951. Celá sieť sa postavila svojpomocne a v novembri 1951 niesol sa Hrochoťou prvý raz zvuk zapojeného rozhlasu.

Zvýšila sa aj kultúrna úroveň obyvateľov obce. Učitelia miestnej školy vedú knižnicu, obec dostáva filmový premietací prístroj.

Na jar 1951 zriadil sa v obci obecný sálaš, ktorý' bol predchodcom družstevného salaša. 19. júla 1951 zakladá 59 malých a stredných roľníkov JRD I. typu.

Hoci Hrochoť má v tomto období asi 1400 obyvateľov, ešte stále nie je tu zriadený samostatný poštový úrad. Stáva sa to až 1. októbra 1954.

Výstavba obce pokračuje míľovými krokmi. Avšak pre pozdvihnutie kultúrnej úrovne dediny sú nevyhnutné potrebné priestory, je potrebné vybudovať kultúrny dom. Dňa 9- septembra 1956 bola vyhlásená nedeľná zmena, na ktorej brigádnici pripravili pôdu pre stavbu kultúrneho domu. S murárskymi prácami začali 21. júna 1957. Celková hodnota stavby predstavovala 1100 000 Kčs, z čoho 50 % uhradil štát, druhú časť občania vo forme pracovných síl. V roku 1958 zakúpilo MNV pre osvetovú besedu televízor, prvý v Hrochoti.

V obci pokračovala individuálna výstavba rodinných domov. V roku 1960 bolo po stavených 15 a v roku 1963 už 22 rodinných domov. V roku 1963 začalo sa s generálnou prestavbou obecného domu na poštový úrad s nákladom 250000 Kčs, s opravou materskej školy i s prestavbou budovy MNV na zdravotné stredisko. V roku 1964 bol zregulovaný potok Dúbravka nákladom 550000 Kčs. V septembri bola začatá stavba detských jasieľ' s celkovým nákladom 1300 000 Kčs, v roku stavba vodovodu a v roku 1967 bolo vybudované verejné osvetlenie

obce. Na jar 1968 začalo sa s výstavbou obchodného domu a bolo vybudované športové ihrisko a šatne. Aj sedemdesiate roky niesli sa v znamení výstavby občianskej vybavenosti. Od roku 1972 budoval sa vodovod od prameňov v Hrochotskej doline po obec, vybudovala sa nová vodovodná sieť v obci, vodná nádrž, ktorá sa v lete využíva ako kúpalisko, upravovaná bola celoobecná kanalizácia, v roku 1978 sa začalo s výstavbou materskej školy, rekonštruovala sa budova bývalej fary na školskú jedáleň, budujú sa asfaltové komunikácie a chodníky pre chodcov. Začiatkom osemdesiatych rokov sa upravuje bývalá materská škola na klub dôchodcov, v roku 1981 sa kladú základy nového pavilónu základnej školy, v roku 1985 sa vybudoval lyžiarsky vlek, o rok nato sa začalo s výstavbou domu smútku. Po dôkladnej príprave sa v roku 1988 začína s výstavbou združeného objektu - pošty a obecného úradu, v roku 1989 kladie sa základný kameň objektu telocvične v areáli základnej školy.

Demokratizačné zmeny po roku 1989 vplývali na postoje občanov Hrochote vo vzťahu k životnému prostrediu a k majetku obce. Dôkazom toho je konanie referenda o rozšírení smetiska a referenda o lome Harmančok. Pri ich organizovaní aktívne vystupoval poslanec Ing. Dušan Holík a Ing. Ján Mazúch. V prvom, ktoré sa konalo v máji 1995, občania odmietli výstavbu veľkokapacitnej skládky komunálneho odpadu v chotári obce. V druhom, konanom na jar 1996, občania odmietli odpredaj obecného majetku - lomu Harmančok a vyslovili sa za jeho prenájom urbárskej spoločnosti.

Účasť obyvateľov na referendách - viac ako 80 %, svedčili o záujme obyvateľov o život a dianie v obci, ktorej korene siahajú hlboko do minulosti. Svojimi postojmi zároveň dokumentovali, že im na budúcnosti Hrochote záleží. To je záruka do budúcnosti.