Praveké osídlenie

Horská oblasť stredného Slovenska je aj v súčasnom období rozvinutého archeologického bádania považovaná za jednu z najmenej preskúmaných na Slovensku. Systematický archeologický výskum v poslednom desaťročí priniesol nové poznatky o dvoch menších, strategicky dôležitých hradiskách v Detve - Kalamárke a v Môťovej - Priekope. Obidve v jednotlivých úsekoch praveku a včasnej doby dejinnej plnili strážnu funkciu na dôležitých pohronských komunikáciách, vedúcich do centra surovinovej základne stredného Slovenska.

Absencia nálezového materiálu z archeologickej lokality Chochulka, ktorá sa nachádza 1,5 km západne od obce Hrochoť, nám neumožňuje spoľahlivo interpretovať postavenie tohto hradiska, ani jeho úlohu v pravekom osídlení regiónu. V literatúre, ale aj na mapách nachádzame jeho rôzne pomenovanie: Chochula, Chochulka, Chochulka, Kochulka.

Objaviteľom lokality je Jozef Božetech Klemens, ktorého vyslala Matica slovenská v roku 1868 na prieskum a zber archeologických pamiatok. Okrem hradiska objavil v Hrochoti na bližšie neurčenom mieste paleografické pamiatky. Ďalšie správy o lokalite Hrochoť pochádzajú od hlavného veľkoslatinského slúžneho Ľudovíta Leustácha, ktorý zistil v jej chotári v roku 1888 hlbšie jamy, ktoré mohli slúžiť ako praveké útočiska. Spomína aj mohyly s bronzovými artefaktami. Leustách v spolupráci so zvolenským advokátom a súkromným zberateľom Júliusom Thomkom sledoval praveké osídlenie v okolí Detvy na Hrabkovej, Kochulke a Dapsinej Už v roku 1930 bola Chochulka výškopisne zameraná geodetom - archeológom Štefanom Janšákom. Lokalitu okrem zamerania podrobne odborne popísal a publikoval. Okrem nepresného zakreslenia zosilnenej brány do hradiska sú všetky údaje podnes platné. Lokalita leží v nadmorskej výške 754 m na vrchole kužeľovitej hory rovnakého mena. Plocha hradiska je 2250 m2. Je obohnané dobre viditeľným, asi 1 m vysokým valom po obvode (obr. 2), svah má priemerný sklon 40°. Na povrchu našiel Š. Janšák nevýrazný črepový materiál, ktorý bližšie nedatoval.

Vari preto sa lokalita nedostala do inak podrobne spracovaného súpisu lokalít horného a stredného Pohronia, publikovaného v monografii G. Balašu roku 1960. Ako archeologická lokalita s atypickými nedatovanými nálezmi sa hradisko Chochuľka uvádza v Doplnku k štátnemu zoznamu kultúrnych pamiatok Stredoslovenského kraja. Objaviteľom lokality je Jozef Božetech Klemens, ktorého vyslala Matica slovenská v roku 1868 na prieskum a zber archeologických pamiatok. Okrem hradiska objavil v Hrochoti na bližšie neurčenom mieste paleografické pamiatky. Ďalšie správy o lokalite Hrochoť pochádzajú od hlavného veľkoslatinského slúžneho Ľudovíta Leustácha, ktorý zistil v jej chotári. V 80. rokoch vykonal prieskum na hradisku vedecký pracovník Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta, ktorý overil Janšákovo zameranie, urobil sondáž na plošine a pod východným svahom, kde získal črepový materiál z doby halštatskej. Ladislav Veliačik zaradil vo svojej práci o lužickej kultúre na Slovensku hrochotské hradisko do mladšej doby bronzovej, t. j. do obdobia okolo rokov 1200-1000 pred n. l. V roku 1995 robil prieskum a zber v lokalite archeológ Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Peter Ušiak. Okrem niekoľkých halštatských tuhovných črepov našiel aj fragmenty nádob z neskorej doby kamennej (eneolitu), t. j. z rozhrania 3- a 2. tisícročia pred n.l.)

Druhá známa lokalita z Hrochotskej doliny sa nachádza v osade Kyslinky a je ňou Abčina alebo Jánošíkova skala. Stotožňujeme ju s Thomkom vyššie spomínanou jaskyňou Dapsiná. V archíve Archeologického ústavu SAV v Nitre je uložený list Jaromila Húsenicu z roku 1964, v ktorom informuje o geologickom mapovaní jaskyne na Jánošíkovej skale. Na južnom úpätí našiel úlomok popolnice. K. Pieta potvrdil existenciu neskoro rímskych črepov na Jánošíkovej skale, ktoré sú analogické s nálezmi na neďalekej Kalamárke v Detve. Predpokladá, že ide o refugiálnu polohu, ktorú využili zvyšky svébskeho obyvateľstva stredného Slovenska ako útočište koncom doby rímskej a začiatkom obdobia sťahovania národov (koniec 4. stor. n. l).

Skromné výsledky povrchových prieskumov počas celého storočia nás presviedčajú, že dejiny Hrochote siahajú hlboko do praveku. Sú svedectvom osídlenia strategicky dôležitých polôh západného Predpoľania i Poľany v období pred viac ako štyrmi tisíckami rokov. Iba systematický archeologický prieskum a výskum môže dať odpoveď na otázky týkajúce sa počiatkov a priebehu osídlenia regiónu v širšom kontexte.