Architektúra

Väčšina najstaršej časti súčasnej zástav­by Hrochote pochádza z 19. a začiatku 20. storočia. Išlo väčšinou o štvorpriestorové, pôvodne zrejme len drevené, neskoršie aj murované domy, ktoré sa zachovali, aj keď len fragmentálne, dodnes. Drevené domy donedávna robili zväčša domáci majstri, „crmománi". Ich práca s drevom, počínajúc rozmeraním základných stavebných prv­kov podľa dispozícií majiteľa domu až po ich konečnú úpravu a nasledujúce spájanie stavebných prvkov do konštrukcie domu, mala presný časový plán. Používali sa špeciálne nástroje, sekery a píly, pre každý úkon iné a pochopiteľne aj so špeciálnym pomenovaním. V obci sa na tieto tesárske práce špecializovalo niekoľko rodín, každá minimálne so štyrmi, piatimi odborníkmi, ktorým neskoršie, pri skladaní konštrukcie, pomáhali aj iní, pomocní robotníci, majiteľ domu a jeho rodina.

V drevenom priečelí, vytvorenom z dosák, sa v strede domuhornej časti vyrezával ozdobný otvor tvaru srdca, kalicha a pod. Charakteristickou časťou štítov bolo polkružie, ktoré bolo na vrchole zakončené rôzne tvarovanou, najčastejšie valcovitou, asi 20 cm dlhou tyčkou, kolíkom, zakončenou často rastlinným motívom.

Pre označenie skladovacích priestorov v podstreší sa používal termín „na izbe", podstrešný priestor nad maštaľami sa nazýval „kôľňa".

Chudobnejšia vrstva obyvateľstva si budovala pre uskladnenie zemiakov jamy, vyhĺbené mimo domu na zvláštnom mieste, v hromadnom zoskupení na obecnom pozemku. Takým miestom bol obyčajne mierny svah, aby dažďová voda stekala po povrchu a jamu nezaliala.

V hornej časti mala jama „hrdlo" v priemere asi 1 m a výšku asi 50 cm, smerom nadol sa rozširovala do priemeru asi 2 m a bola rôzne hlboká, obyčajne okolo 2-3 m. Po vysypaní zemiakov sa ja­ma zakryla doskami, pod ktorými sa nechal otvor na prevzdušnenie.