Ľudo Ondrejov

Výrazný predstaviteľ slovenskej literatúry prvej polovice 20. storočia (vlastným menom Ľudovít Mistrík) niekoľko mesiacov pôsobil v Hrochoti ako pomocný notár. Narodil sa v obci Slanje (dnešné Chorvátsko) 19. októbra 1901. Detstvo a mladosť prežil v Kostiviarskej pri Banskej Bystrici, tu chodil do školy i pracoval v neďalekej tehelni. V rokoch 1918-20 navštevoval notársky náukobeh v Banskej Bystrici. Po jeho skončení 29. februára 1920 s kvalifikáciou obecného notára niekoľko rokov pôsobil v tejto funkcii v okolitých obciach. A práve jedným z prvých miest Ľuda Ondrejova, budúceho veľkého rozprávača a spisovateľa, vtedy ešte len 18-ročného mladého muža, bola Hrochoť. Ako mladý úradník vypomáhal svojim nadriadeným, ktorých postoj k prostým ľuďom bol povýšenecky so sklonom k zdieraniu. Jeho ochotu poradiť a pomoci brali ako opovrhnutiahodnú skutočnosť. Neustále ponižovanie a ústrky sa priečili Ondrejovovej povahe, preto sa po niekoľkých rokoch tohto povolania vzdal. Krátky čas pôsobenia Ľuda Ondrejova v Hrochoti, Dobrej Nive, Slovenskej Ľupči a ďalších obciach poskytli citlivej duši spisovateľa možnosť zblízka vidieť biedny život ľudí a zamyslieť sa nad ich postavením, veď sám bol jedným z nich. Neskôr zužitkoval svoje skúsenosti v básnických a prozaických dielach, ktoré sa stali významnou súčasťou slovenskej literatúry - stačí spomenúť Zbojnícku mladosť, Jerguša Lapina, Africký zápisník, Príhody v divočine a mnohé ďalšie.