Vývoj obce v období 1918-1938

Dňa 30. októbra vyhlásila SNR v Turčianskom Sv. Martine deklaráciu, ktorou sa menom slovenského národa hlásila k požiadavke neobmedzeného sebaurčovacieho práva na základe úplnej nezávislosti pre český a slovenský národ v spoločnom štáte.

Československá republika bola vyhlásená, ale v krajine ešte neustal povojnový chaos a zmätok. Tak bolo tomu aj v Hrochoti. Z frontu sa vracali muži, ktorí rozprávali o tom, ako Slováci všade vyháňajú Maďarov, ako sa rozdeľuje panský majetok. Táto atmosféra vyprovokovala i obyvateľov Hrochote. Muži z obce sa vybrali na Holcov majer, Šípovce a do kaštieľa na Dolnú Mičinú. Bolo to 10. novembra 1918. Panské majetky našli zväčša opustené, a tak si brali, kto koľko vládal. Brali obilie, potraviny, ovce a dobytok, ktorý hnali na Hrochoť spoločne. V dedine na dvore u Foltáňov dobytok zabíjali a rozdeľovali. Ale bývalá štátna správa sa nevzdávala ešte svojej moci. Žandári o 2 dni, t. j. 12. novembra 1918 zhromaždili obyvateľov obce za dedinou, postavali do radov a odpočítavali každého desiateho obyvateľa. Títo mali byť na výstrahu popravení. V kritickej chvíli sa na stranu odsúdených postavili miestny farár Paulíny a učiteľ školy Roháč. Jednak na ich príhovor, jednak i na pokyn, ktorý dostali z Banskej Bystrice, sa poprava nekonala. Časí obce, kde sa táto udalosť odohrala, nazvali občania Súdenicou. Tridsiati muži, ktorí sa počas rabovky najviac aktivizovali, boli odsúdení.

Roky plynuli, ľudia sa rodili i umierali. Ani Československá republika sa nestarala zvlášť o zveľadenie vrchárskej obce. Kopcovité hrochotské role dávali málo obživy. A tak si Hrochoťania začali hľadať prácu vo vzdialenejšom okolí. Chodievali na sezónne práce, najmä žatevné, do okolia Levíc, Lučenca a Rimavskej Soboty. V žatve pracovali len za naturálie, väčšinou za obilie. Časť obyvateľov odchádzala na sezónne práce na Moravu, do Čiech, Rakúska a Nemecka. Na tieto práce, na roboty, nechodili obyvatelia obce jednotlivo. Najímali ich tzv. gazdovia, ktorí uzatvárali pracovné zmluvy s Okresným pracovným úradom vo Zvolene a v Banskej Bystrici. Jeden gazda viedol a organizačne zabezpečoval sezónne práce pre desať-pätnásť ľudí, pravidelne sa vracali do určitej oblasti. Najviac pracovali v okolí Mosta, Mladej Boleslavi, Slanného, Loun, Rakovníka, Frýdlantu a v okolí Prahy. V čase hospodárskej krízy sa niekoľko obyvateľov obce vybralo za prácou za hranice republiky. Pracovali v Belgicku, Francúzsku, Nemecku a niekoľkí hľadali šťastie i v Amerike.

Ťažká hospodárska situácia obyvateľov obce v čase krízy ich niekoľkokrát zradikalizovala. Známy je príchod nezamestnaných Hrochoťanov v jeseni 1930 do Banskej Bystrice. Prišli na povozoch, zvolili si zástupcov, ktorí predniesli požiadavky okresnému náčelníkovi Pštrosovi. Pochodovali Lazovnou ulicou, nezastavil ich ani kordón četníkov. Prišli pred Okresný úrad v Banskej Bystrici a svojím rozhodným vystupovaním prinútili okresného náčelníka vydať im potravinové lístky k Vianociam.

Podobná situácia odohrala sa i priamo v obci dňa 19. marca 1933 dopoludnia. Obyvatelia obce sa zhromaždili pred budovou Notárskeho úradu v Hrochoti. Žiadali notára Júliusa Môcika o potravinové lístky, rozišli sa len na zákrok četníkov.

Jedným z radikálnych prostriedkov boja za skyvu chleba bol i štrajk lesných robotníkov, ktorí pracovali u Riaditeľstva štátnych lesov v Žarnovici, v revíre Kyslinky. Dňa 27. januára 1936 zvolili si štrajkový výbor, predsedom ktorého bol Juraj Kováč Šichta. Štrajku sa zúčastnilo asi 100 robotníkov, okrem zvýšenia miezd požadovali i podporu zo štátnej stravnej komisie v čase, keď boli nezamestnaní. Štrajkovali do 17. februára 1936, dosiahli čiastočný úspech v podobe zvýšenia mzdy.

Je obdivuhodné, že ani ťaživá situácia nezlomila hrdosť obyvateľov tejto vrchárskej obce. Nespútané prejavy ľudovej tvorivosti, predovšetkým ľudová pieseň, hudba a tanec stali sa zdrojom obdivu niekoľkých významných umelcov, ktorí v tomto období obec navštívili.