Hrochoťské zvony

Hrochoťské zvony

Po ničivom požiari v apríli 1783 ostala Hrochoť celý jeden rok bez zvonov. Nijaký hlahol nezvolával obyvateľov na služby Božie ani neoznamoval iné smutné či radostné udalosti. Roku 1784 dostala obec konečne nový zvon, ktorý vyšiel z banskobystrickej zvonolejárskej dielne Zuzany Preisovej. Hrochoťania naň zozbierali 180 zlatých, pričom gazdovia dávali po 2 zlaté a želiari (,,komorníci") po 5 grošov. Použila sa aj časť zvonoviny pretavenej v požiari, ako aj stará kotlová med. Nový zvon vážil 7 centov a 8 funtov, t. j. cca 390 kg. Od leta 1790 sa nad Hrochoťou rozliehalo veselšie a mocnejšie vyzváňanie. Pribudol im totiž ďalší menší zvon s hmotnosťou 2 centy 74 funtov, zhruba 150 kg. Bol opatrený menom svojho výrobcu Jána Juraja Knoblocha, príslušníka známej a dávnej banskobystrickej zvonolejárskej dynastie. A keďže hrochotský kostol mal pôvodne tri zvony, roku 1806 sa predstavitelia obce postarali aj o náhradu toho posledného. Vd'aka zvonolejárovi z Banskej Bystrice Františkovi Litmannovi dostala Hrochoť na Kvetnú nedeľu toho istého roku nový zvon, ktorý vážil približne 4 centy, t. j. asi 220 kg. Všetky tieto tri zvony sa rozozvučali aj v ono letné ráno r. 1847, keď hrochotská fara vítala svojho nového správcu a slovenského barda Andreja Braxatorisa-Sládkoviča.