Obsah
História obce
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1424 pod názvom Horhagh. Neskôr sa názov obce menil na Horhagh aliter Chrochot (1479), Rochod (1507), Hrohok (1519), Hrochott (1521), Rochota (1527), Hrochot (1786), Chrochoť (1920) až po súčasný názov z roku 1927 Hrochoť. Obec sa skladá z častí Kopec, Kyslinky, Močare, Obnova, Púťkovce, Stará voda, Súdenica a Šibenica. O bec vznikla začiatkom 15. storočia. Podľa privilégia z 1479, ktoré nadväzuje staršie stratené, boli Hrochoťania kráľovskými poľovníkmi a mali charakter slobodníkov s povinnosťou ochraňovať úsek Vigľašského panstva. V 16.-19. storočí pomáhali tiež funkcionárom Zvolenskej župy pri výkone služby. Na obmedzovanie svojich slobôd kastelánmi sa sťažujú už v roku 1479, a najmä v 17.-18. storočí. Zaoberali sa chovom dobytka, v 18.-19. storočí tiež výrobou šindľa a reziva a obchodom s obilím, po roku 1850 pracovali v lesoch, furmančili, zaoberali sa chovom dobytka a poľnohospodárstvom. Obec trpela nezamestnanosťou. V 30. rokoch bolo intenzívne hnutie nezamestnaných a dedinskej chudoby. Obyvatelia podporovali partizánov a zapojili sa do SNP. Na Kyslinkách boli koncom októbra vybudované zásobovacie strediská pre ďalší boj. Oslobodzovacie boje, ktoré trvali 4 týždne si vyžadovali vyše 150 obetí a Hrochoť bola na 60 % zničená.
Vývoj obce v období 1918-1938
Dňa 30. októbra vyhlásila SNR v Turčianskom Sv. Martine deklaráciu, ktorou sa menom slovenského národa hlásila k požiadavke neobmedzeného sebaurčovacieho práva na základe úplnej nezávislosti pre český a slovenský národ v spoločnom štáte.
Československá republika bola vyhlásená, ale v krajine ešte neustal povojnový chaos a zmätok. Tak bolo tomu aj v Hrochoti. Z frontu sa vracali muži, ktorí rozprávali o tom, ako Slováci všade vyháňajú Maďarov, ako sa rozdeľuje panský majetok. Táto atmosféra vyprovokovala i obyvateľov Hrochote. Muži z obce sa vybrali na Holcov majer, Šípovce a do kaštieľa na Dolnú Mičinú. Bolo to 10. novembra 1918. Panské majetky našli zväčša opustené, a tak si brali, kto koľko vládal. Brali obilie, potraviny, ovce a dobytok, ktorý hnali na Hrochoť spoločne. V dedine na dvore u Foltáňov dobytok zabíjali a rozdeľovali. Ale bývalá štátna správa sa nevzdávala ešte svojej moci. Žandári o 2 dni, t. j. 12. novembra 1918 zhromaždili obyvateľov obce za dedinou, postavali do radov a odpočítavali každého desiateho obyvateľa. Títo mali byť na výstrahu popravení. V kritickej chvíli sa na stranu odsúdených postavili miestny farár Paulíny a učiteľ školy Roháč. Jednak na ich príhovor, jednak i na pokyn, ktorý dostali z Banskej Bystrice, sa poprava nekonala. Časí obce, kde sa táto udalosť odohrala, nazvali občania Súdenicou. Tridsiati muži, ktorí sa počas rabovky najviac aktivizovali, boli odsúdení.
Roky plynuli, ľudia sa rodili i umierali. Ani Československá republika sa nestarala zvlášť o zveľadenie vrchárskej obce. Kopcovité hrochotské role dávali málo obživy. A tak si Hrochoťania začali hľadať prácu vo vzdialenejšom okolí. Chodievali na sezónne práce, najmä žatevné, do okolia Levíc, Lučenca a Rimavskej Soboty. V žatve pracovali len za naturálie, väčšinou za obilie. Časť obyvateľov odchádzala na sezónne práce na Moravu, do Čiech, Rakúska a Nemecka. Na tieto práce, na roboty, nechodili obyvatelia obce jednotlivo. Najímali ich tzv. gazdovia, ktorí uzatvárali pracovné zmluvy s Okresným pracovným úradom vo Zvolene a v Banskej Bystrici. Jeden gazda viedol a organizačne zabezpečoval sezónne práce pre desať-pätnásť ľudí, pravidelne sa vracali do určitej oblasti. Najviac pracovali v okolí Mosta, Mladej Boleslavi, Slanného, Loun, Rakovníka, Frýdlantu a v okolí Prahy. V čase hospodárskej krízy sa niekoľko obyvateľov obce vybralo za prácou za hranice republiky. Pracovali v Belgicku, Francúzsku, Nemecku a niekoľkí hľadali šťastie i v Amerike.
Ťažká hospodárska situácia obyvateľov obce v čase krízy ich niekoľkokrát zradikalizovala. Známy je príchod nezamestnaných Hrochoťanov v jeseni 1930 do Banskej Bystrice. Prišli na povozoch, zvolili si zástupcov, ktorí predniesli požiadavky okresnému náčelníkovi Pštrosovi. Pochodovali Lazovnou ulicou, nezastavil ich ani kordón četníkov. Prišli pred Okresný úrad v Banskej Bystrici a svojím rozhodným vystupovaním prinútili okresného náčelníka vydať im potravinové lístky k Vianociam.
Podobná situácia odohrala sa i priamo v obci dňa 19. marca 1933 dopoludnia. Obyvatelia obce sa zhromaždili pred budovou Notárskeho úradu v Hrochoti. Žiadali notára Júliusa Môcika o potravinové lístky, rozišli sa len na zákrok četníkov.
Jedným z radikálnych prostriedkov boja za skyvu chleba bol i štrajk lesných robotníkov, ktorí pracovali u Riaditeľstva štátnych lesov v Žarnovici, v revíre Kyslinky. Dňa 27. januára 1936 zvolili si štrajkový výbor, predsedom ktorého bol Juraj Kováč Šichta. Štrajku sa zúčastnilo asi 100 robotníkov, okrem zvýšenia miezd požadovali i podporu zo štátnej stravnej komisie v čase, keď boli nezamestnaní. Štrajkovali do 17. februára 1936, dosiahli čiastočný úspech v podobe zvýšenia mzdy.
Je obdivuhodné, že ani ťaživá situácia nezlomila hrdosť obyvateľov tejto vrchárskej obce. Nespútané prejavy ľudovej tvorivosti, predovšetkým ľudová pieseň, hudba a tanec stali sa zdrojom obdivu niekoľkých významných umelcov, ktorí v tomto období obec navštívili.
